Tisícky veršov, ktoré neboli písané pre slávu, ale pre ľudí. Gavlovičova „stodola“ je miesto, kde sa odkladá pýcha a kde sa hľadá smer. Reč je prostá, rytmus známy, a predsa v každom riadku cítiť, že vznikal z presvedčenia, nie z povinnosti.
Toto vydanie z roku 1830 je vzácne nielen vekom. Prvá strana chýbala, no podarilo sa ju doplniť podľa rukopisného originálu z roku 1755. A hoci učebnice i Wikipédia uvádzajú názov s tvarom „mravúv“, na pôvodnom výtlačku vidno niečo iné – „mravov“. Aj v tom je sila tejto knihy. V detailoch, ktoré prežili.